Život Prešova
online
online
ECAV si v tomto roku pripomína okrúhle výročie Tolerančného patentu Jozefa II.
31.10.2011 Celý región
Bratislava 30. októbra (TASR) - Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) si v tomto roku pripomína výročia udalostí, ktoré mali významný vplyv na existenciu a pôsobenie tejto cirkvi v minulosti.
Pred 230 rokmi, koncom októbra 1781, vyšiel Tolerančný patent Jozefa II., ktorý podrobne stanovil náboženské slobody nekatolíkov - evanjelikov augsburského a helvétskeho vyznania aj pravoslávnych. Zároveň pripadá na tento rok tiež 330. výročie konania šopronského snemu, ktorý, aj keď s veľkými obmedzeniami, umožnil výstavbu evanjelických kostolov. Tieto skutočnosti spomenul v týchto dňoch aj generálny biskup ECAV Miloš Klátik.
\"Tolerančný patent znamenal zastavenie prenasledovania evanjelikov (skrytého či zjavného) a umožnil im znovu vstúpiť do spoločenského života\", konštatoval Klátik.
Šopronský snem, ktorý trval s prestávkami od 28. apríla do 30. decembra 1681, znamenal určitú zmenu k lepšiemu v postavení evanjelikov po ťažkom období protireformácie a prenasledovania evanjelických kňazov a učiteľov a zaberania evanjelických kostolov. Snem v Šoprone podľa prijatých artikulov (zákonných článkov) deklaroval náboženskú slobodu a povoľoval návrat evanjelických kňazov a učiteľov, ktorí boli vyhnaní z krajiny. Umožňoval, aj keď s mnohými obmedzeniami, stavať evanjelické kostoly i kaplnky. Napríklad, kostoly museli postaviť počas jedného roka, a to na určených miestach na kraji obce, s vchodom odvráteným od ulice, z dreva, bez veže a zvonov. Z asi 50 povolených kostolov dokázali evanjelici za týchto podmienok postaviť 38 artikulárnych chrámov. Z nich sa dodnes zachovali len kostoly v Hronseku, Kežmarku, Leštinách, Istebnom a Paludzi (tento posledný bol v čase stavby Liptovskej Mary prenesený do Svätého Kríža).
Aj po šopronskom sneme však pokračovalo prenasledovanie nekatolíkov a zaberanie ich kostolov. Až Tolerančný patent Jozefa II., vydaný koncom októbra 1781, znamenal výraznejší posun k lepšiemu a nebývalý rozvoj evanjelickej cirkvi.
Medzi významné ustanovenia tohto dokumentu patrila možnosť postaviť si vlastný chrám, faru a školu. Po 100 rokoch prenasledovania vznikali nové cirkevné zbory. Čo sa týka stavby kostolov, mohli byť z dreva i kameňa, nesmeli mať však vchod z ulice a museli byť bez veže a zvonov.
Úľavy Tolerančného patentu, aj keď nešlo o zrovnoprávnenie evanjelikov s katolíckou cirkvou, umožnili nebývalý rozvoj Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Za 27 rokov od vydania Tolerančného patentu vzniklo na území Slovenska vyše 150 nových evanjelických cirkevných zborov, postavilo sa mnoho tolerančných kostolov a opravili staré chrámy. Podľa prvého schematizmu evanjelickej cirkvi, vydaného Bohuslavom Tablicom v roku 1808, na území dnešného Slovenska bolo vtedy vyše 270 evanjelických zborov.
Jozef II. bol katolícky panovník, ktorému išlo nielen o hmotné, ale aj o duchovné povznesenie obyvateľstva. Vážil si vzdelanie, nebol zástancom dovtedajšieho výlučne rímskeho katolicizmu, snažil sa o náboženskú slobodu v duchu znášanlivosti.
Pred 230 rokmi, koncom októbra 1781, vyšiel Tolerančný patent Jozefa II., ktorý podrobne stanovil náboženské slobody nekatolíkov - evanjelikov augsburského a helvétskeho vyznania aj pravoslávnych. Zároveň pripadá na tento rok tiež 330. výročie konania šopronského snemu, ktorý, aj keď s veľkými obmedzeniami, umožnil výstavbu evanjelických kostolov. Tieto skutočnosti spomenul v týchto dňoch aj generálny biskup ECAV Miloš Klátik.
\"Tolerančný patent znamenal zastavenie prenasledovania evanjelikov (skrytého či zjavného) a umožnil im znovu vstúpiť do spoločenského života\", konštatoval Klátik.
Šopronský snem, ktorý trval s prestávkami od 28. apríla do 30. decembra 1681, znamenal určitú zmenu k lepšiemu v postavení evanjelikov po ťažkom období protireformácie a prenasledovania evanjelických kňazov a učiteľov a zaberania evanjelických kostolov. Snem v Šoprone podľa prijatých artikulov (zákonných článkov) deklaroval náboženskú slobodu a povoľoval návrat evanjelických kňazov a učiteľov, ktorí boli vyhnaní z krajiny. Umožňoval, aj keď s mnohými obmedzeniami, stavať evanjelické kostoly i kaplnky. Napríklad, kostoly museli postaviť počas jedného roka, a to na určených miestach na kraji obce, s vchodom odvráteným od ulice, z dreva, bez veže a zvonov. Z asi 50 povolených kostolov dokázali evanjelici za týchto podmienok postaviť 38 artikulárnych chrámov. Z nich sa dodnes zachovali len kostoly v Hronseku, Kežmarku, Leštinách, Istebnom a Paludzi (tento posledný bol v čase stavby Liptovskej Mary prenesený do Svätého Kríža).
Aj po šopronskom sneme však pokračovalo prenasledovanie nekatolíkov a zaberanie ich kostolov. Až Tolerančný patent Jozefa II., vydaný koncom októbra 1781, znamenal výraznejší posun k lepšiemu a nebývalý rozvoj evanjelickej cirkvi.
Medzi významné ustanovenia tohto dokumentu patrila možnosť postaviť si vlastný chrám, faru a školu. Po 100 rokoch prenasledovania vznikali nové cirkevné zbory. Čo sa týka stavby kostolov, mohli byť z dreva i kameňa, nesmeli mať však vchod z ulice a museli byť bez veže a zvonov.
Úľavy Tolerančného patentu, aj keď nešlo o zrovnoprávnenie evanjelikov s katolíckou cirkvou, umožnili nebývalý rozvoj Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Za 27 rokov od vydania Tolerančného patentu vzniklo na území Slovenska vyše 150 nových evanjelických cirkevných zborov, postavilo sa mnoho tolerančných kostolov a opravili staré chrámy. Podľa prvého schematizmu evanjelickej cirkvi, vydaného Bohuslavom Tablicom v roku 1808, na území dnešného Slovenska bolo vtedy vyše 270 evanjelických zborov.
Jozef II. bol katolícky panovník, ktorému išlo nielen o hmotné, ale aj o duchovné povznesenie obyvateľstva. Vážil si vzdelanie, nebol zástancom dovtedajšieho výlučne rímskeho katolicizmu, snažil sa o náboženskú slobodu v duchu znášanlivosti.
0
www.ZIVOTPO.sk
